Rozdiel medzi tým a kým

To vs Kto

Veta je skupina slov, ktorá vyjadruje význam. Pozostáva z klauzúl s predmetom a predikátu. Predmetom môže byť buď podstatné meno, alebo podstatné meno. Zájmeno je slovo alebo skupina slov, ktoré sa používajú namiesto podstatného mena. Existuje veľa typov zámen, menovite:

Osobné zámená, ktoré sa používajú ako náhrada za mená osôb alebo vecí. Môžu byť subjektívne, objektívne, predložkové, disjunktívne, fiktívne alebo slabé.
Vlastné zámená, ktoré sa používajú na špecifikáciu vlastníctva alebo držby a môžu tiež pôsobiť ako podstatné mená, prídavné mená adjektíva alebo determinanty..
Demonštračné zámená, ktoré označujú osobu alebo vec, na ktorú sa odkazuje.
Neurčité zámená, ktoré sa vzťahujú na všeobecný druh osôb alebo vecí a ktoré môžu byť distribučné alebo negatívne.
Výslovné zámená, ktoré sa pýtajú, na čo sa odkazuje.
Relatívne zámená označujúce osoby alebo veci, ktoré už boli spomenuté. Relatívne zámeno spája dve vety vo vete a relatívnu klauzulu spája s podstatným menom alebo zámenom, ktoré modifikovalo. Príklady relatívnych zámenov sú: ktoré, ktorých, koho, kto a čo.

Napríklad: „Toto je moje miláčik. Milujem svojho domáceho maznáčika toľko. Toto je moje miláčik, ktorý sa mi veľmi páči. “ V tomto príklade sú prvá a druhá veta rozdelené na jednu s dvoma vetami. „Toto je moje miláčik“ (hlavná klauzula) a „milujem toľko“ (relatívna klauzula).
Ďalší príklad: „Toto je John. Je to Jane brat. Toto je John, ktorý je Jane brat. “ „Toto je John“ je hlavná klauzula a „kto je Jane brat“ je relatívna klauzula.
Slovo „to“ je relatívnym zámenom, ktoré sa používa, keď sa odkazuje na vec alebo miesto, ale dá sa tiež použiť na označenie ľudí, zatiaľ čo relatívne zámenné slovo „kto“ sa používa iba na označenie ľudí. Slovo „to“ sa tiež používa na vyjadrenie reštriktívnej relatívnej vety vo vete alebo ako demonštračné zámeno alebo prídavné meno, ako podriadený spoj alebo ako príslovka.
Slovo „kto“ sa na druhej strane používa v závislosti od gramatiky klauzuly vrátane toho, ktoré ho používa ako implicitného predchodcu. Používa sa tiež ako predmet pre sloveso a môže sa používať zameniteľne so slovom „to“. Zvyčajne sa používa po čiarke na navrhnutie ďalších poznámok o osobe.

Zhrnutie:

1. „To“ je relatívne zámeno, ktoré sa používa, keď sa odkazuje na osobu alebo vec, zatiaľ čo „kto“ je relatívne zájmeno, ktoré sa používa, keď sa odkazuje na osobu..
2. Slovo „to“ sa tiež používa ako demonštračné zámeno, prídavné meno, združenie alebo príslovie, zatiaľ čo slovo „kto“ sa používa aj ako predmet alebo predmet slovesa a obvykle sa používa za čiarkou..
3. Slová „to“ a „kto“ sa môžu použiť namiesto seba, ale „kto“ sa používa, ak je predchodcom osoba, zatiaľ čo „to“ sa používa, ak je predchodcom buď vec alebo osoba.