Rozdiel medzi zváraním MIG a TIG

Zváranie MIG verzus TIG

V kovoobrábaní je zváranie procesom výroby a tvarovania materiálov koalescenciou. Tieto materiály sú obvykle termoplastické alebo kovové. Tento proces sa často uskutočňuje zahrievaním tuhého materiálu až do jeho roztavenia a potom pridaním výplňových materiálov do roztavených kúskov, ktoré by potom zosilnili jeho základ. Existujú tiež prípady, keď sa proces používa na ohrev pod tlakom. Existujú rôzne zdroje energie, ktoré sa môžu použiť na inicializáciu zvárania. To môže siahať od typického plynového plameňa, používajúceho trenie a elektrický oblúk, až po sofistikovanejšie metódy, ako je použitie laserov, elektrónových lúčov a ultrazvuk. Proces môže byť nebezpečný a za normálnych okolností sú zavedené preventívne opatrenia, aby sa zabránilo zraneniam spôsobeným popáleninami, otrasmi, intenzívnym svetlom, žiarením a vdychovaním jedovatých plynov..

Dnes sa tiež používa niekoľko rôznych typov zváracích procesov. Jeden z nich sa nazýva oblúkové zváranie. Je to jeden z najčastejšie používaných typov. Oblúkové zváranie používa elektrický oblúk, ktorý je generovaný z elektródy zvárača. Spolu so základným materiálom a použitím elektrického prúdu je súčasťou zdroja zvárania. Vývoj metódy zvárania elektrickým oblúkom sa dá sledovať už v roku 1802, keď ruský experimentálny fyzik Vasily Vladimirovič Petrov objavil nepretržitý elektrický oblúk. Petrov navrhol, aby sa elektrický oblúk mohol použiť v rôznych aplikáciách vrátane zvárania. V roku 1881 prišiel prvý patentovaný proces zvárania oblúkom, horák s uhlíkovým oblúkom. Táto myšlienka prišla od Auguste de Méritens, ktorá používala regulované zváracie zariadenie, ktoré malo uzavretú digestor a odsávacie potrubie na reguláciu toku dymových oxidov olova. Pokroky v oblúkovom zváraní viedli k použitiu elektród, spotrebných aj nespotrebných, na zváranie, ako aj na použitie jednosmerného a striedavého prúdu. V priebehu histórie sa zaviedli aj iné metódy, ako je zváranie MIG a zváranie TIG.

Zváranie kovovým inertným plynom, známe tiež ako MIG, sa nepretržite dodáva so spotrebným drôtom, ktorý pôsobí ako elektróda aj ako výplňový materiál, spolu s ochranným plynom, ktorý tečie okolo drôtu, aby zabránil kontaminácii zváraného dielu. Táto metóda ponúka vysokú rýchlosť zvárania a vysoko kvalitné zvary. Zložité zariadenie však toto robí menej univerzálnym a menej pohodlným ako iné spotrebné elektródové metódy.

Zváranie TIG alebo zváranie volfrámovým volfrámovým zváraním je oblúkové zváranie, pri ktorom sa na zváranie používa volfrámová elektróda a používa ochranný plyn ako pri zváraní MIG. Na rozdiel od elektródy zvárania MIG nie je tento spotrebný. Volfrám sa nezmiešava ako výplň pre miesto zvárania a potom sa vyhorí. Tento spôsob však môže stále zahŕňať použitie plniva. Metóda vyžaduje viac zručnosti ako zváranie MIG, pretože operátor musí držať elektródu, aby vytvoril elektrický oblúk, ale vytvára vyššiu kvalitu zvaru ako zváranie MIG..

Zhrnutie:

1. Zvarovanie je proces výroby a sochárstva materiálov spájaním. V priebehu histórie je predstavených niekoľko typov zváracích procesov.
2. Jedným z týchto typov je oblúkové zváranie. Objav nepretržitého elektrického oblúka Vasilij Vladimirovič Petrov ho prinútil navrhnúť jeho použitie na rôzne aplikácie, ako je zváranie. Pokroky v oblúkovom zváraní viedli k rôznym metódam, ktoré sa používajú pri obrábaní kovov. Medzi tieto metódy patrí zváranie MIG a zváranie TIG.
3.MIG zváranie alebo zváranie kovovým inertným plynom používa spotrebný drôt, ktorý pôsobí ako elektróda aj výplňový materiál. Na zváranie sa používa aj ochranný plyn. Táto metóda ponúka vysokú rýchlosť zvárania a vysoko kvalitné zvary, ale komplikované vybavenie môže brániť práci.
4.TIG zváranie alebo zváranie volfrámovým inertným plynom je oblúkový proces zvárania, pri ktorom sa na zváranie používa volfrámová elektróda a používa ochranný plyn, ako je zváranie MIG. Volfrám nepôsobí ako výplň a je jednoducho spálený. Metóda je zložitejšia, pretože je potrebné držať elektródu, ale môže vytvárať umelecké dielo.